Vo Veľkom Kýre bol akýsi druh vzdelávania a výchovy detí vykonávaný od čias postavenia prvého kostola na fare, a to aktuálne pôsobiacim farárom. Táto výučba však spĺňala skôr kritériá akejsi náboženskej výchovy ľudu, ako školskej výučby v súčasnom ponímaní.
Prelomom v oblasti vzdelávania bol rok 1812, kedy bola v našej obci zavedená stála školská výučba v jedinej učebni. V škole učil kantorský učiteľ, ktorý bol aj kostolným organistom. Dochádzka nebola povinná a vyučovanie prebiehalo zväčša v zime. Deti sa tu učili už aj písať a čítať.
Po zavedení povinnej školskej dochádzky pochádzajú prvé záznamy z roku 1877. Podľa týchto záznamov existovala vo Veľkom Kýre rímskokatolícka cirkevná škola riadená školskou radou. Podľa záznamu zo 6. septembra 1877 mala školská rada 6 členov z Veľkého Kýra a 2 členov z Malého Kýra. Predsedom bol farár, podpredsedom svetský človek, najčastejšie notár obce, zapisovateľom kantorský učiteľ, ktorý vykonával aj funkciu riaditeľa školy, hlavného a pomocného správcu volili spomedzi občanov obce. Úlohou správcu bola údržba školy a učiteľského bytu, a zabezpečenie potrebných financií, materiálov a pracovnej sily. Zloženie vtedajšej školskej rady: Jenő Szilágyi, farár, predseda; Mikuláš Polyák, podpredseda, notár; František Zórád, kantorský učiteľ, zapisovateľ; Ľudovít Kántor, hlavný správca; Ľudovít Gajdosík, pomocný správca. Členovia: Pavol Polyák, Ľudovít Kántor ml., Štefan Csebík, František Száraz, Jozef Száraz, Jozef Kántor, Andrej Zórád.
Budova školy a byt kantorského učiteľa sa nachádzali na jednom mieste, na cirkevnom pozemku. Škola so slamenou strechou pozostávala z dvoch priestranných tried. Táto budova stála na mieste dnešného kultúrneho domu až do roku 1980. Ku škole patril aj priestor na cvičenie a sadenica. Školský rok sa začínal prvého októbra a trval osem mesiacov. Školu navštevovalo 208 žiakov, ale v čase poľnohospodárskych prác chýbalo aj 30 - 40 detí, keďže sa na týchto prácach podieľali už od útleho veku. Medzi učebné predmety patrili: písanie, čítanie, počítanie, náboženstvo, kreslenie, záhradkárstvo, ženské domáce práce. Vyučovanie vykonával kantorský učiteľ a jeden pomocný učiteľ.
V roku 1927 boli v Malom Kýre postavené ďalšie dve triedy, z ktorých v jednej bola zavedená výučba v slovenskom jazyku, ktorú navštevovali predovšetkým deti služobníctva z cudziny tamojšieho panstva.
V rokoch 1945-46 bolo vyučovanie kvôli vojnovým udalostiam a prenasledovaniu Maďarov pozastavené, maďarskí pedagógovia sa roztrúsili. Poschodová škola v roku 1947 zhorela, v dedine sa vyučovalo iba v slovenskom jazyku, školu navštevovalo 269 žiakov. Po komunistickom prevrate v roku 1948 boli v roku 1950 otvorené maďarské ročníky.
Najoduševnenejší pedagógovia dediny považovali za svoju srdcovú záležitosť okrem školskej výučby vždy aj výchovu ľudu, organizovali spoločenský a kultúrny život obce. V roku 1936 iniciovali výstavbu kultúrneho domu, viedli divadelný súbor a spevácky zbor obce známy v širokom okolí, a po roku 1949 zohrávali významnú úlohu v činnosti Csemadoku. Títo pedagógovia neboli vždy náležite uznávaní, boli prenasledovaní, a práve preto si zaslúžia, aby sme ich mená spomenuli aj v našej knihe: František Zórád, Vojtech Fray, Andrej Estéli, Štefan Major, Terézia Dejczőová, Štefan Bellus, Koloman Oberth, Vojtech Pan, Alexander Ernszt, Elemér Kopasz, Vojtech Kovácsik, Magdaléna Szibillová.
Menný zoznam veľkokýrskych učiteľov a riaditeľov:
